15. decembra (WEBNOVINY) – Pred 150 rokmi sa narodil autor umelého jazyka esperanto, očný lekár, lingvista, ovládajúci dvanásť jazykov, Ludwik Lejzer Zamenhof. Poľský Bialystok, kde prišiel na svet 15. decembra 1859, „dal smer všetkému môjmu snaženiu.“ V meste žili Rusi, Poliaci, Nemci a Židia, „hovoriaci vlastným jazykom, a s nepriateľskými vzťahmi s ostatnými,“ napísal v liste, ktorý sa zachoval. „V tomto meste viac ako kdekoľvek inde cíti citlivá duša ťaživé nešťastie mnohojazyčnosti a presviedča sa na každom kroku, že rôznosť jazykov je jediná alebo aspoň hlavná príčina, ktorá rozkladá ľudskú rodinu a delí ju na znepriatelené časti.“ Ako uviedol, dosť skoro sa v ňom sformovalo poznanie, že „jazyk môže byť neutrálny, nepatriaci žiadnemu zo žijúcich národov. „
Nemčinu a francúzštinu sa naučil v detstve, keď ešte, ako napísal, nevedel porovnávať a robiť závery, neskôr na gymnáziu mu pri anglickom jazyku udrela do očí jednoduchosť gramatiky, najmä vďaka priepastnému rozdielu oproti gramatike gréčtiny a latinčiny. „Vtedy som si uvedomil, že bohatosť gramatických foriem nie je pre jazyk nevyhnutná. Začal som v jazyku hľadať a vyhadzovať nepotrebné formy.“ Vychádzal z toho, že materiál musí byť románsko-germánsky, zmenený iba do tej miery, ako vyžaduje pravidelnosť a iné dôležité princípy jazyka. „Zotrvávajúc na tejto pôde som si pomerne skoro uvedomil, že súčasné jazyky obsahujú obrovskú zásobu hotových slov, už medzinárodných, ktoré sú známe a tvoria základ pre budúci medzinárodný jazyk, a túto slovnú zásobu som použil.“
V roku 1878 bol jazyk už viac-menej dokončený, hoci medzi vtedajším a súčasným esperantom bol ešte priepastný rozdiel. Väčšina z jeho spolužiakov na gymnáziu bola myšlienke naklonená, jednoduchosť jazyka ich uchvátila a začali sa ho učiť. Vznik jazyka oslávili 5. decembra 1878. Napriek prvotnému nadšeniu nový jazyk čakali úskalia. „Predpokladajúc výsmech a utlačovanie som sa rozhodol schovať svoju prácu pred celým svetom. Počas päť a pol roka môjho štúdia na univerzite som o mojej veci s nikým nehovoril,“ napísal Zamenhof.
Zamenhof veľa prekladal, písal v jazyku pôvodné diela, ako sa však ukázalo, to, čo sa zdalo „teoreticky perfektné, nebolo ešte v praxi hotové.“ „Nepríťažlivosť jazyka som pripisoval iba tomu, že ho ešte dobre neovládam, ale v praxi som sa čoraz viac presviedčal, že jazyk potrebuje aj niečo, čo mu dáva život. Vtedy som sa začal vyhýbať doslovným prekladom a jazyk v mojich rukách prestal byť bezobsažným tieňom toho, či oného jazyka.“
Prvú učebnicu esperanta vydal v ruštine pod názvom Meždunarodnyj jazyk v júli 1887, potom nasledovali vydania v poľskom, nemeckom, francúzskom a anglickom jazyku. Použil pseudonym D-ro (Doktoro) Esperanto, čo znamená „Dúfajúci“, toto meno dalo neskôr názov aj samotnému jazyku. V esperante Lazaro Ludoviko Zamenhof zomrel počas prvej svetovej vojny vo Varšave v roku 1917.